Sloboda človeka vo vzdelávaní na prvom mieste

V priebehu histórie sa vzdelávaniu a výchove venovali rôzne osobnosti. Ľudia prispôsobovali vzdelávanie požiadavkám doby a v určitom dejinnom období tak ciele vzdelávania boli rôzne. Dobrý občan, dobrý rytier, dobrý kresťan, poslušný občan....v každom tomto cieli výchovy sa odzrkadľuje moc, manipulácia, potreba niekoho. Potrebujeme vychovať poslušných robotníkov, či otrokov, tak podľa toho bude vyzerať naše vzdelávanie. Ako to máme dnes? Čo je cieľom nášho slovenského vzdelávania? Kto ho platí a kto riadi?

Základným cieľom výchovy a vzdelávania má byť vyvážené napĺňanie potrieb jednotlivca a spoločnosti. Tento cieľ je možné najlepšie dosiahnuť vtedy, ak je v centre vzdelávania učiaci sa (teda dieťa, žiak, študent, vo všeobecnosti človek, ktorý sa učí) a vzdelávací proces sa zameriava na komplexný rozvoj jeho osobnosti a rozvíja jeho jedinečný potenciál. Systém má byť taký, aby ľudia mohli nadobúdať vzdelanie, ktoré im umožní všestranný rozvoj a napĺňanie individuálnych osobných cieľov, so zreteľom na potreby spoločnosti, podporu spoločenskej súdržnosti a ekonomickú prosperitu.

Komenský dal mnohé odporúčania, ktoré sú stále aktuálne, ale škoda, že ich v školstve nepoužívame. Odporúčam tým, ktorých vzdelávanie zaujíma, prečítať si jeho základné diela.Napr. vo Fundamentum VI. (Didaktické spisy) píše:

· Čo najmenej hodín sa obracať k štúdiu, viac ako 4 určite nie.

· Čo najmenej pamäť zaťažovať, nevštepovať do pamäte nič viac než základné veci.

· Vo všetkom sa k pochopiteľnosti veku a prospechu formovať(v súlade s vekom a pre prospievanie dieťaťa)

Cieľom vzdelávania podľa Komenského bolo ...že však človek, ak má byť človekom, musí k tomu byť pripravovaný.

Pravá tedy škola jest, kde se vtip lidský známostí pravou všech věcí osvěcuje, povahy a obyčejové v ušlechtilou harmonii pořádají, srdce v Bohu mocnými kořeny zakládá, a k rozličné libé výmluvnosti jazyk formuje. (Kapitola XI. Didaktické spisy)

Rudolf Steiner neusiloval o žiadny systém dogiem a ohľad na slobodu druhého človeka stál u neho na prvom mieste. Učebný plán môže vyučujúcemu pripomenúť, čo je nutné, musí ale učiteľovi nechať dosť voľnosti, aby mohol čerpať zo svojich vlastných nápadov a z bezprostrednej intuície a situácie. Lebo je to práve táto intuícia, ktorá sa v učiteľovi rodí pri práci s deťmi a z nej prameniaca vynaliezavosť, ktorá učiteľov inšpiruje k úplne jedinečným pedagogickým krokom, ktoré na dieťa pôsobia blahodarne, pretože vychádzajú z úplnej identifikácie učiteľa so svojim konaním, z plnej duchovnej slobody a z lásky k dieťaťu.